end

Zadný Gerlach (2630) je mohutný štít v hlavnom hrebeni. Je uzlovým bodom, v ktorom sa hlavný hrebeň zalamuje zo S na Z a na J z neho vybieha vetva, v ktorej leží aj najvyšší končiar Vysokých Tatier - Gerlachovský štít. Vypína sa nad troma dolinami - Velickou, Batizovskou a Kačaciou. Na Z je ohraničený Východným Batizovským sedlom, na S Vyšnou Lavínovou priehybou a na J Tetmajerovým sedlom.

Čas: 3 h (od Batizovského plesa)

Obtiažnosť: I

Atraktivita: +++

Pri Batizovskom plese opustíme magistrálu a po brehu ho obídeme. Pokračujeme dnom Batizovskej doliny až pod steny hangu, na ktorý vystúpime obchádzaním zprava. Po pravej ruke minieme Batizovskú próbu a pokračujeme stúpajúc smerom k uzáveru doliny až dovtedy, kým sa na pravej strane neobjaví šikmo doľava stúpajúci žľab, končiaci v Tetmajerovom sedle. Žľab je v spodnej časti rozdelený skalným rebierkom vodvoje. Nastupujeme vpravo, ale hneď pretraverzujeme doľava na rebro. Ďalej buď ním, alebo ľavou vetvou. Keď sa rebro skončí, pokračujeme priamo dnom rokliny po lámavých skalách. Keď sa žľab rozšíri, prejdeme do jeho ľavej, trávnatej časti. Po tom ako vystúpime do sedla sa pustíme doľava hrebeňom, buď priamo hranou alebo na strane Velickej doliny.

Čas: 3 h (od Sliezskeho domu)

Obtiažnosť: II-III

Atraktivita: +++

Cesta Vlada Tatarku bola vybudovaná v roku 2001 a sprístupňuje Tetmajerove sedlo zo strany Velickej doliny. Exponované partie sú opatrené istiacimi bodmi, reťazami a kramľami. Časť trasy je spoločná s Darmstadterovou cestou [3].

Od Sliezskeho domu vystupujeme hore Velickou dolinou. Za Dlhým plesom opustíme značený chodník a zostúpime na dno doliny. Nad sebou vidíme široký plytký žľab, vedúci do Tetmajerovho sedla. Do doliny neprechádza plynulo, ale sa láme strmým prahom v ktorom nachádzame niekoľko roklín. Nepokračujeme žiadnou z nich, ale vstúpime do rokliny, ktorá stúpa šikmo doprava smerom k Litvorovému štítu. Na jej konci (až sem sa dostaneme aj po trase č.2 na Litvorový štít) zabočíme doľava a po sutinovom svahu stúpame k stenám Zadného Gerlachu. Naklonená platňa (obr. 4) nás privedie k výbežku (osadený nit), za ktorým nájdeme strmý žliabok (Gerlachovská próba, plná žltá čiara na obrázkoch 2. a 3.). Reťaze a kramle nezačínajú hneď pri vstupe do žliabku, preto je vhodné mať na zaistenie úvodných metrov sadu vklinencov/friendov. Próba má asi 2 lanové dĺžky, nad ňou sa terén stáva opäť jednoduchý. Traverzujeme šikmo doľava do žľabu v spádnici sedla a ďalej vystupujeme priamo hore, hľadajúc si najschodnejšiu cestu.

1. Tetmajerovo sedlo a vrcholový hrebeň Zadného Gerlachu, pohľad z Končistej.

2. Masív Gerlachu, pohľad z Východnej Vysokej. Autor fotografie: Martin Dendis.

3. Masív Gerlachu, pohľad z Guľatého kopca.

4. Naklonená platňa pred Gerlachovskou próbou. Autor fotografie: Robo Bačkor.