Volia veža (2360) je dominantný štít, ležiaci v časti HH s názvom Volí chrbát. Od Žabej veže ju oddeľuje Východná Volia štrbina, kým na západ spadá hrebeňom do Veľkej Volej štrbiny. Horolezecky je vyhľadávaná hlavne jej J stena, stavaná z mimoriadne kompaktnej skaly.
Východisko: Popradské pleso
1. Traverz Volieho chrbta, Volia veža
Čas: 4¾ h
Obtiažnosť: I-II
Atraktivita: +++
Od Popradského plesa vykročíme hore Mengusovskou dolinou po modrej značke a na rázcestí k Rysom zabočíme na červenú. Necháme sa ňou viesť až k Žabím plesám, kde značený chodník opustíme. Plesá obchádzame po trávnatom vŕšku zľava. V blízkosti Malého Žabieho plesa prekročíme Žabí potok a stúpame po nevýraznom chodníčku v suti (značené mužíkmi), ktorý nás privedie k Vyšnému Žabiemu plesu. Tu sa chodník stočí doprava a zamieri k Východnej Volej štrbine, ktorá čnie medzi Žabiou a Voliou vežou. Potiaľto je výstup jednoduchý.
V štrbine prejdeme na severnú stranu štítu, kadiaľ sa popod hrebeň tiahne strmý žliabok (na mnohých miestach exponovaný). Nevybočujeme z neho a až vo vrcholovej časti pretraverzujeme doľava k vrcholu Volej veže po dobrej lávke. Potiaľto je cesta celkom dobre značená mužíkmi. (Od Popradského plesa cca. 3 h)
Zostup do Veľkej Volej štrbiny vedie priamo hrebeňom, skôr však na strane Kotliny Žabích plies, po dobrých blokoch
(avšak dosť strmých). Zvyšok cesty vedie popod hrebeň Volieho chrbta na strane Kotliny Žabích plies. Necháme sa viesť systémom lávok, cez ktoré existuje viacero prechodových variánt. V oblasti Rohatého hrebeňa sa nachádza jediné ťažšie miesto platňovitého charakteru. V starých skobách je tu osadené zvetralé lanové zábradlie. Volie rohy podchádzame po suti a následne vystúpime k Vyšnej Hincovej priehybe. Tu sa odpája žltá trasa 3 ku Hincovej veži. (Od Volej veže cca. 1 h)
Opustíme HH, schádzajúc po J hrebeni do Volovcovho sedla. Držíme sa opäť vľavo na strane Kotliny Žabích plies. Prechod zavŕšime zostupom cez široké sutinové úbočie k Hincovmu plesu. Na modrú turistickú značku sa dostaneme po zvyškoch zeleno značeného chodníka blízko brehu plesa. (Od rázcestia z cestou 3 cca. ¾ h).
Zvlášť v úseku Volej veže a Rohatého hrebeňa nezabúdať na istenie.
5. Vhĺbením za Južným rebrom
Čas: 3 h
Obtiažnosť: II-III
Atraktivita: +++
Volia veža je pri jej základni preťatá širokou naklonenou rampou, ktorá sa dvíha šikmo doprava. K jej hornému koncu prídeme po trase 1. Vidíme, ako z Volej veže spadá mohutné južné rebro a napravo od neho je do masívu vrezané vhĺbenie. Ním vedie výstup. Spočiatku stúpa približne k vrcholu, potom sa stáča k hlavnému hrebeňu a neskôr prechádza v zárez. Sklon je veľký hlavne vo vrcholových úsekoch. Vrchol dosiahneme buď priamym stúpaním po naklonených platniach, alebo najprv traverzujeme k zárezu v hrebeni a výstup dokončíme po ňom. Cestu zavše využívajú horolezci na zostup z vrcholu, preto sú vo vrcholovej časti osadené istiace body na zlanenie. Je možné využiť ich na zaštandovanie alebo ako postupové istenie.
Náročný výstup, nevhodný pri zlých podmienkach.
1. Pohľad na časť Volieho chrbta, pohľad z Mengusovskej doliny. Autor fotografie: Miroslav Benko.
2. Volovec Mengusovský a časť Volieho chrbta, pohľad z Kotliny Žabích plies. Autor fotografie: Miroslav Benko.
3. Volia veža a časť Volieho hrebeňa, pohľad z Tatranskej magistrály. Autor fotografie: Miroslav Benko.
4. Volia veža, pohľad z Volej Kotlinky.
5. Volia veža, pohľad sponad Žabieho sedla. Autor fotografie: Vlado Vríčan.
6. Detailný záber na úsek HH medzi Veľkou Voliou štrbinou a Voliou vežou.
Pohľad spod Mengusovského Volovca.