Masív Slavkovského štítu (2453) je nad Veľkou Studenou dolinou rozbrázdený markantnými piliermi a žľabmi. Priamo sponad Hrebienka sa dvíha tiahly Štrbavý hrebeň, ktorým vedie modro značený turistický chodník na vrchol a ktorý tvorí hranicu medzi JV a SV úbočiami. Hlbšie vo Veľkej Studenej doline ďalej nájdeme Kráľovský hrebeň a Birkenmajerpv pilier, medzi ktorými je zarezaný Kráľovský žľab. Spodná časť žľabu je pomerne úzka (v najužšom mieste cca 10m), mierne kľukatá a po bokoch lemovaná stienkami. Nad zúžením v zime vyteká z masívu Kráľovského žľabu tzv. Šašov ľad. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa žľab rozširuje až vyústi do Sedla za Nosom.

Východisko: Hrebienok

S1 Kráľovský žľab

Sklon: do 40°

Obtiažnosť:S4-

Expozícia: E1

Prevýšenie: 800 m, z vrcholu Slavkovského štítu až 1 km

Kráľovský žľab je jedna z najdlhších a najlepšie dostupných lyžovačiek vo Vysokých Tatrách (chodník opúšťame už po necelej hodine šľapania). Po dosiahnutí Sedla za Nosom je možné pokračovať na vrchol Slavkovského štítu, čím si predĺžime zjazd na viac ako 1000 výškových metrov.

Horná tretina žľabu je otvorená, nachádza sa tu najstrmšie miesto so sklonom približne 40° (na obr. 1 okolie miesta A). Prostredná tretina je taktiež otvorená, sklon sa zmierni na 30-35°. V spodnej tretine je žľab po stranách uzavretý stienkami a nie je celkom priamočiary. Najužšie miesto má asi 10m (na obr. 1 okolie miesta B), sklon do 35°. Po výjazde zo zúženia je zvyšok svahu po turistický chodník mierny, priamy a bez prekážok.

Pozor!

V rozšírenej časti v horných partiách býva akumulované obrovské množstvo snehu na pomerne strmom podklade. V prípade odtrhnutia môže mať lavína veľké rozmery, zatiaľ čo únikové možnosti sú obmedzené. Preto ešte pred vstupom do žľabu treba venovať zvláštnu pozornosť lavínovým prognózam a diagnostike integrity snehu. Podklad v žľabe je suť prerastaná trávou.